Eowynin denník

9. března 2007 v 8:04 | Arwen |  Denníky
1. deň:
Na oslave mojich narodenín som Théodreda náhodou štuchla násadou kopije do rozkroku. Rozplakal sa a tvrdil, že takú bolesť nikdy nemôžem pochopiť. Nerozumiem, o čom hovorí. Asi mi závidí, že dokážem strieľať z luku rýchlejšie ako on.
Kôň, ktorého som dostala k narodeninám, je super.

O niečo neskôr:
Prečo princezné nesmú jazdiť obkročmo?

Ešte neskôr:
Keď budem veľká, budem mužom.

390. deň:
Mečom som Éomerovi oholila tie dva chlpy, ktoré hrdo vyhlasuje za bradu. Strýko ma vyhrešil a prinútil ma ušiť Rohanskú zástavu. A meč vraj mám odkladať aspoň pri jedle.
Zástavu zobral vietor, len čo ju vyvesili. Asi by som to mala nabudúce skúsiť radšej s ihlou, ako so šípmi, ktoré som vytiahla z chrbta tým zbabelým Vrchovcom.
Chcem byť mužom.

1001. deň:
Strašne, strašne sa nudím. Všetkých tu poznám, samý kôň a samý chlap. Z Edorasu je síce dobrý výhľad, ale víchor nám stále strháva satelitnú anténu.
Dostala som nový štít. Ružový. Čiernou fixkou som naň namaľovala neslušné piktogramy, ale strýko hovorí, že sa to na princeznú nepatrí.
A Éomer môže?

1002. deň:
Muži to majú o toľko ľahšie. Je im dovolené nahlas grgať, púšťať vetry, môžu nosiť na sebe neobmedzené množstvo doplnkov z drahého kovu a tvrdiť, že je to brnenie.
Strýko povedal, že potrebuje nového pätolízača, ehm, radcu. Už si dal inzerát do Rohanského večerníka. Povedala som mu: "Strýko, som múdra, šikovná a vzdelaná. Načo ti je iný radca?" Odpovedal mi: "Slovo ´radca´ je mužského rodu, drahá Éowyn."
Skúšala som si natlačiť do nohavíc ponožku, ale vypadla mi, kým som Éomerovi a Théodredovi dávala lekciu šermu.

1005. deň:
Dostavil sa jediný uchádzač. Éomerovi sa nepáči, lebo je to dosť slizký tvor, ale aspoň sa to tu začína hýbať. Nový radca hneď v prvý deň presvedčil strýka, že dnes sa už imidž energického zdravého muža v zrelom veku nenosí.
Neustále mi prízvukuje, že som žena, ale z jeho úst to znie akosi inak.
Asi o tom budem uvažovať.

1206. deň:
Rohanská pokladnica sa rýchlo vyprázdňuje. Našťastie strýko si ešte privyrobí - chodí zaskakovať do filmu za akéhosi Matuzalemixa. Nechápem, za čo mu platia, mne tá pleseň na jeho nose vôbec nepripadá fotogenická. A aj tak mi za tie peniaze nikdy nekúpia nový meč, vždy sa to minie na voňavčičky a zlaté nite.
Zúfalo potrebujem byť nezávislá.
Asi navštívim čarodejnicu, aby zo mňa spravila muža.

1207. deň:
Čarodejnicu som nestihla, Théodreda zabili v boji. Tak mu treba, lebo zobral Éomera, a mňa nechal doma. Bola som to povedať strýkovi, ale ten bol príliš zaujatý kochaním vo svojom Alzheimerovi.
Tuším som teraz priamou dedičkou Rohanského trónu. Ale až po Éomerovi, samozrejme, hoci ho vyhodili z domu pre používanie neslušných slov voči nášmu pätolízačovi.
Prečo nie som muž?

1210. deň:
Éomer mi chýba, nemám koho naháňať s mečom po hradbách. Dnes prišli štyria cudzinci: jeden starec o palici, jeden elf, ktorého podozrievam, že je ženskejší ako ja, taký malý chlpatý bobor s helmou a jeden MUŽ. Volá sa Aragorn a tuším jeho príchod znamená v mojom živote všeobecný zlom.
Aragorn je taký ošklbaný, smradľavý a zarastený - skrátka mužný. Oveľa mužnejší, ako chlapi, ktorých som doteraz poznala, ak nerátam chudáka Théodreda. V jeho blízkosti mi už nepripadá také hlúpe byť ženou. Aby som mu dala najavo svoju náklonnosť, bezbolestne som mu vyrazila meč z ruky.
Ozaj, pätolízača vyhodili z domu a ten bielovlasý starec vyliečil strýka z Alzheimera.

1211. deň:
Strýko rozhodol, že všetci pôjdeme do Helmovho žľabu. Končene sa niečo deje. Strašne sa teším, lebo s nami ide aj Aragorn.
Aragorn mi niečo nadškrtol o prsteni. Ide na to trocha zhurta, ale dnes sú iné časy. Srdce sa mi rozbúchalo, lebo prsteň od Aragorna by znamenal, že môj nudný život v Rohane sa skončí. Požiadala som Aragorna, nech sa vysloví, kedy sa vezmeme. Trochu ho to zarazilo. Možno je to tým, že ma vychovali rozprávať k veci ako muž.
Mala by som sa začať učiť rozvíjať svoje ženstvo.

1212. deň:
Aragorn sa ešte stále nevyjadril, hoci si cvičím hádzanie dlhých pohľadov a zvodné úsmevy. Cesta je nudná, až na príjemné intermezzo - prepadli nás veľpsy hyenovité a kopa škratov, ktorých čierna krv sa veľmi efektne vyníma na čepeli meča. Pohádala som sa so strýkom. Tuším sa s ním hádalo lepšie, keď mal Alzheimera, lebo nakoniec ma donútil, aby som išla so ženami a deťmi (!!!) do pevnosti, kým oni budú bojovať.
Keby nebolo Aragorna, chcela by som byť muž.

1215. deň:
Sme v Helmovom žľabe. Strašne komplikovaná budova. Človek potrebuje kompas a slepeckého psa, aby sa tu vyznal.
Ten bobor v helme mi priniesol smutnú správu - Aragorn spadol z útesu. Som otrasená. Tuším to spravil naschvál, lebo sa chcel vyhnúť odpovedi.
Kašlem na svoje ženstvo a idem si vyskúšať brnenie.

1216. deň:
Aragorn je späť, ešte mužnejší než predtým. Zdá sa, že ide po tom peknom elfovi, a to len preto, že je ženskejší ako ja. Musím s tým niečo urobiť.
Aragorn povedal, že sa na nás valí Sarumanova desaťtisícová armáda. Chcela som sa s Aragornom romanticky zvítať, no donieslo sa mi, že sa veľmi intímne správa ku svojmu koňovi.
Asi si dám vyplniť pery kolagénom a zväčšiť nozdry.

Večer toho istého dňa:
Strýko začína byť nejaký pesimistický, asi sa obáva, že toľkých nepriateľov nebudeme mať kde pochovať. Všetko, čo má dlhé vlasy, fasuje meč a helmu, iba mne zasa nedali, hoci som sa prezliekla za Hámovho syna.
Ako na to prišli, že som žena?
Keď bola nálada najhoršia, domašírovala armáda elitných elfských snajperov. Radosť na nich pozrieť. Všetci ako jeden muž, dokonalé pohyby, dokonalá technika streľby. Bodaj by nie, keď denne trénujú už tritisíc rokov.
Škoda, že sa ten hlavný dal hneď zabiť, mohla som sa od neho kadečo naučiť. Najmä ako si upravovať účes a pôvabne klipkať očami.

1218 deň:
Bojujeme. Armáda škratov a Skurut-haiov je oveľa väčšia, než som si myslela. Nikdy som nevidela toľko samcov pokope. A tie ich kopije...
Juch!

1219. deň:
Ten zženštilý elf mi predviedol, ako sa surfuje na štíte dole schodmi. Že mi to nenapadlo skôr! Do večera som sa spustila nespočetnekrát, až sa ružový lak celkom ošúchal. Vymyslela som super kreácie, zamerané na umelecký dojem zo zabíjania škratov. Škoda, že všetci boli zaujatí tým, čo sa deje na hradbách, a nikto sa na mňa nepozeral. Išla som za Aragornom, že mu chcem niečo ukázať, ale on zahol za roh a utiekol bočnými dvierkami.

1220. deň:
Ubránili sme sa. Dalo sa to čakať, pretože som tu ja a Aragorn tiež nebojuje zle. Využila som, že Aragorn bol v dobrej nálade z víťazstva a skusmo som sa mu hodila do náručia. Zabralo to!
Ozaj, vrátil sa Éomer so svojimi kamošmi, konečne budem mať koho poštuchovať mečom. Aj keď... teraz by som sa mala správať trochu ženskejšie.
No dobre, budem ho pichať ihlicou.
Strýko, Éomer a Aragorn čosi šijú, vraj vytiahnu do posledného veľkého boja. Mám podozrenie, že ma chcú z toho zasa vysánkovať. Ha, ha. Už som si dala potajomky ušiť mužské šaty a vykovať brnenie na mieru.
Tuším ma čakajú veľmi vzrušujúce časy.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama