Rozhovor - Viggo Mortensen

31. března 2007 v 20:25 | Arwen |  Herci

Reverte versus Viggo

Chcieť týchto dvoch predstaviť len pár vetami je dopredu márny pokus. Aj keď, vidieť ich takto, v priateľskom rozhovore počas fotografovania, celkom tak ako dvaja starí priatelia, keď sa zase stretnú, človek nemôže prestať myslieť nato, že na svete nie je veľa vecí , ktoré by dokázali ľudí spojiť viac, ako zdieľanie postavy. Snáď ešte byť otcom môže byť podobné. A to čím sú si títo dvaja istí, je, že dieťa je úplne v poriadku: veľké, silné, vznešené. Poklad, na ktorý sa dá byť iba pyšný. To je to, o čom vlastne zdieľané rodičovstvo je: že veľmi spája.
Vidiac ich, usmievajúcich sa na seba zoširoka, úprimne, človeku sa stále a znova vracia jedna myšlienka. Jeden z nich, Arturo Peréz-Reverte (Cartagena, 1951), začal jedného dňa s "nebol jedným z najčestnejších mužov, alebo jedným z najpobožnejších, ale bol statočný. Jeho meno bolo Diego Alatriste y Tenorio a kedysi bojoval v starých Tercios vo vojnách s Flanderskom. Keď som ho stretol, živoril v Madride, nechávajúc sa najímať štyrmi maravedís do práce s malou slávou" epickú a románovú ságu vojaka, ktorý sa pretĺkal životom v španielsku XVII. Storočia; druhý, Viggo Mortensen (Manhattan, New York, US, 1958), kvôli dosiahnutiu toho, že od 1. septembra, budeme vidieť jeho tvár, keď si budeme predstavovať kapitána Alatristeho. Práve skončili pózovanie pre poslednú fotografiu. Ak dvaja ľudia zriedkavo zdieľajú jednu postavu, ešte zriedkavejšie zdieľajú jedny šošovky (tie nášho fotografa, ktorý si s nimi práve potriasa rukou s očividným rešpektom). Je čas účtovania. Zdá sa, že účet je plný; ale žiadne mínusy. Začnem s otázkou a hneď odovzdám slovo Ich Výsostiam. Dámy a páni, tu sú: herec a spisovateľ. Začnime. Nestrácajme čas zbytočnými úvodnými rečami.
XL Semanal: Ste spokojní s výsledkom?
Viggo Mortensen: Veľmi. Ale ja som bol spokojný odkedy sme začali s nakrúcaním. Všetko vyzeralo úžasne. Od kostýmov po boje. Ale, nadovšetko, režisérov prístup bol v súlade s tým, čo si napísal, Arturo.
Arturo Peréz-Reverte: (súhlasne prikyvuje.)
XL Semanal: Augustin Díaz Yanes predpovedal "zložité a veľmi ťažké" nakrúcanie. Bolo také?
VM: Ale bola to zároveň aj veľká zábava.
XL Semanal: čo bolo najťažšie?
VM: Ani neviem. Možno v praktických veciach: Najhoršie pre štáb bolo to množstvo cestovania. Nakrúcali sme na veľa miestach. A dostať viac ako 200 ľudí do pohybu... Talamanca del Jarama, El Escorial, Cádiz, Sevilla, Tariffa, Úbeda, Baeza... Aj keď - nebolo by sa to obrátilo na dobré tak, ako sa to nakoniec stalo. Museli sme byť na všetkých tých miestach. Inak by ten výsledok nebol taký dobrý ako je.
APR: Ale okrem typickej zložitosti a tvrdosti nakrúcania, ktorá bola v konečnom dôsledku viac menej rovnaká ako pri iných nakrúcaniach, napriek všetkému sú to všetko veľkí profesionáli, milujem zdôrazňovať spôsob, ktorým Viggo stvárnil Alatristeho. Pretože, musíte si uvedomiť jednu vec: on nie je Španiel. Jednoznačne hovorí plynulo naším jazykom, čo veci určite uľahčilo a je to kultúrny, kultivovaný herec, nie všetci sú takí. Je to sčítaný herec. Ale prišiel ako cudzinec. Takže sme mohli byť svedkami pôsobivého procesu jeho asimilácie do španielskej postavy. To mňa osobne uchvátilo najviac. Pre mňa bolo lekciou sledovať, ako sa z Vigga postupne stával Alatriste. A nielen pred kamerou, ale aj v živote, celý čas, čo pracoval na tomto filme. Ako nadobúdal španielske hodnoty. Ten osud španielskeho vojaka, ktorý nemá nič, len svojich priateľov a svoj meč aby sa pretĺkol. Je úžasné ako vytvoril tú postavu. Od začiatku, ako začnete sledovať film, zistíte, že Viggo nehrá Španiela. Trik ej vtom, že on je Španiel. Viggo bol Španielom počas celého nakrúcania. Nebol si?
VM: (s úsmevom) Myslím, že hej. Aj keď pravdou zase je že som mal veľmi dobrú mapu, dobrú schému v knihách, ktoré si napísal. Okrem toho, scenár ktorý napísal Tano (Augustín Díaz Yanes), mi pri vytváraní tejto postavy tiež veľmi pomohol. Keď som si prvý krát čítal scenár, ešte som nečítal tvoje romány, ale hneď potom som ich prečítal na dúšok. Po prečítaní scenára som prijal Tanovu ponuku na spoluprácu a hneď nasledujúca vec, ktorú som urobil, bola, že som zašiel do kníhkupectva na Gran vía v Madride a kúpil som si všetky knihy o Alatristem a za pár dní som ich "zožral". Alatriste nie je priemerný. Často sa to stane, ak sú ľudia dlho ovládaní, zostanú viac či menej priemernými. Slúžil ako vojak od svojich 13 rokov a až do svojej smrti zostal verný korune, vlajke, a nadovšetko, svojim priateľom.
APR: Nadovšetko svojim priateľom.
VM: Nadovšetko. Aj keď má problémy s autoritou, vždy je na strane svojich ľudí.
APR: Priateľstvo. To je ten pocit, ktorý boli všetci herci okolo Vigga schopní vytvoriť. Fernández, Unax Ugalde, Francesc Garrido, Antonio Dechent..., sú to priatelia, ktorí sa navzájom občas musia zabiť, pretože nemajú inú možnosť, ale nadovšetko, sú priateľmi. Je nutné si uvedomiť, že slovo "zabiť" bolo veľmi dôležité, základové. V tom čase ľudia zabíjali omnoho ľahšie ako dnes. Vražda nebola takým závažným činom, ako je v súčasnosti. Vraždenie bolo každodennosťou. Rád by som zdôraznil, že pre Vigga sa v čase tvorenia jeho postavy staklo základným slovo "toreador - býčí zápasník".
XL Semanal: Ako to?
APR: Bol by som rád, keby vám to vysvetlil sám. Pri jednej príležitosti, keď sme sa my traja, Tano, on a ja zhovárali o Alatristem, povedali sme mu, že toreador je jediná osoba, ktorá si ešte stále zachovala, aj v dnešnom španielskom svete, spôsoby, prístupy, rešpekt k nepriateľovi, k smrti a k životu. Spôsob, ako sa postaví proti býkovi má v sebe veľa zo španielskych vojakov XVII. storočia. A keď že Tanov otec bol toreadorom a on sám je dosť zainteresovaný v prostredí býčích zápasov, povedal som Viggovi, že by bolo dobré to využiť pre Alatristeho.
VM: To je pravda. Povedal som Tanovi, aby ma vzal do arény pre býčie zápasy, aby som si to mohol prezrieť zblízka. Je to otázka učenia sa spôsobov, prístupu. To, čo som videl v toreadoroch, mi veľmi pomohlo pri tvorbe mojej postavy. Stretol som sa s niektorými z nich a rozprávali sme sa o ich práci, aj keď myslím, že sú ako Alatriste a neboli by radi, keby som ich tu menoval. Pomohli nám a vidiac ich povahu, ich rany, fyzické aj psychické, uvedomil som si, že za tou ich vystatovačnosťou a naparovaním, ktoré mnohí zaradia k svojím spôsobom, je strach. Oni všetci sa boja býka. Považoval som to za veľmi zaujímavé. Vidieť ich v aréne mi pomohlo pochopiť mušketierov XVII. storočia. V býčích zápasoch je niečo príšerné, veľmi kruté, niečo nechutné, ale je v nich aj odvaha a krása, jas ktorý sa objavuje v krvi a ohavnosti zabitia býka. Je to nezabudnuteľná a krásna chvíľa, to nemožno poprieť, myslím. A párkrát som ju ako divák zažil. Ja vo filme sú momenty, medzi Alatristem a jeho priateľmi, kedy prebleskne lúč nádeje. Postavy filmu pochádzajú z najrôznejších kútov polostrova. Sú tam Portugalci, Navarrčania, ľudia z Malagy..., ľudia zo všadiaľ, ktorí spolu pracujú. Nie vždy robia to, čo je správne, ale bolo to ich rozhodnutie, táto práca. To bolo tiež zaujímavé a bolo to treba ukázať.
APR: Spoločné záväzky. Všetci na jednej lodi. Je to jednoznačne vidieť v tom filme. A niečo podobné sa udialo počas nakrúcania. Všimol som si to počas prestávok, pri jedle a môžem vás uistiť, že to bol dobrý pocit, ktorý zahŕňal všetkých, nielen hercov. Zdalo sa, akoby sa nejakí spolubojovníci z vojny po ťažkom dni vybrali spolu na pohárik. Správali sa ako vojnoví veteráni. Bol som vo vojne a poznám to.
VM: Aj ja som stretol niekoľko vojakov v mojom veku, ktorí sa počas prvej vojny v Iraku stali seržantmi a teraz sa tam vracajú, mnohí z nich vedia priveľa, vedia že to čo robia, nie je správne, napriek tomu, idú späť. Vracajú sa kvôli svojim priateľom, kamarátom. Ak by sa to , o čom rozpráva tento film, dialo teraz, namiesto Španielska by boli Spojené štáty, a Alatriste by bol vojak námornej pechoty. Ktorého jeho kolegovia volajú kapitánom, aj keď ním vlastne nie je.
APR: (usmievajúc sa) Viggo, Tercios vo Flámsku boli vojakmi námornej pechoty ich času. O tom nemusíš mať najmenšie pochybnosti. Je tu veľmi očividná paralela medzi ich časom a naším časom. Ale nie je to niečo násilne, zámerne vytvorené či už literárne alebo filmovo, je to realita, tak to bolo, je to historická skutočnosť. V skutočnosti, Američania teraz prechádzajú takým istým obdobím vývoja ako my v XVII storočí. A, ako my, padnú. Rovnako ako my.
VM: (usmeje sa)
APR: Ale myslím, že by sme nemali súdiť fakty minulosti očami dnešnej doby. Dnes, keď je bežnou normou aplikovať politickú korektnosť na všetko, zabúdame, že to bola iná doba, veľmi tvrdé obdobie, zložité, násilné, kedy ľudia ťažko bojovali o svoje životy.
VM: Za to sme si užili. Tano bol dobrý vodca, dobrý kapitán. Bol schopný vytvoriť príklad spolunažívania.
APR: Teraz som si spomenul, ako prišiel Bob Anderson, tréner šermu pre tento film, prvá vec, ktorú sa opýtal, bola: "Tak teraz: v tomto filme sa ľudia naozaj zabíjajú, alebo nie?" A Tano mu odpovedal: "Tu, v tomto filme, sa ľudia naozaj navzájom vraždia." A Anderson vykríkol: "Konečne film v ktorom sa ľudia zabíjajú! Už som znudený učením ako robiť malé baletné skoky!" A je tam naozaj reálne vraždenie. Vlastne, je tam scéna, kde Viggo zabije človeka, a ja som mu povedal: "Si vrah. Si sukin syn."
VM: (smeje sa) Arturo, kedy boli prvý krát vydané tvoje knihy o Alastristem? 1995? 1996?
APR: Niekedy vtedy. V jednom z tých dvoch rokov.
VM: Ako boli prijaté, prijali ich ľudia?
APR: Och. Boli prijaté veľmi dobre. Bol to od začiatku borovský úspech, takže som veľmi potešený. Aj keď bola tam istá kritika, ako si spomínam, ktorá už naozaj prekračovala medze tvrdením, že Alatriste bol vrah a že si teda (ten kritik) nie je istý, či je to vhodné čítanie pre jeho syna. Len si to predstav! A teraz ej to povinné čítanie na školách. Ale tá doba bola taká, a bolo to treba povedať takto. Preto si myslím, že pre filmovanie bol prístup Boba Andersona tiež dôležitý.
VM: Úžasný chlapík, tento Bob. Stále na vojnovom chodníku.
APR: Herci sa vďaka nemu na tréningoch potili ako diabli. A urážal ich: "Už by si bol mŕtvy, sukin syn. Stálo to za hovno."
VM: (s veľmi vážnym výrazom) Áno, áno. Veľmi tvrdý.
APR: Úplne ich unavil pri práci. Uštval ich.
VM: (smeje sa) Nútil nás trénovať a trénovať, a naučil nás niekoľko rýchlych a špinavých bojov. Ale začínam mať pocit, že v tomto rozhovore hovoríme priveľa o chlapcoch. Ale v tomto filme sú aj viaceré krásne ženy: Ariadn Gil, Elene Anaya... nezabudnuteľné.
APR: ale tiež sú to energické ženy. Veľmi húževnaté. Nie sú to len úbohé slečinky, ktoré padnú do náručia hrdinu.
VM: (so smiechom) Surové ženy (v angličtine, a zrejme aj v španielčine ide aj o hru slov, bully je aj býčí aj surový, drsný. Pozn.: Quido)
APR: Správne, odhodlané, odvážne ženy, ženy schopné vziať do ruky zbraň.
VM: Vidíš? Vždy skončíme pri tom istom. (smeje sa)
XL Semanal: Tak zmeňme tému. Vráťme sa na začiatok. Od začiatku bolo jasné, že film bude v španielčine. Prečo?
VM: To bola moja podmienka. Inak by nemohol byť nakrútený. Quevedo musí hovoriť španielsky. Bolo by to absurdné, keby Quevedo hovoril anglicky. Ale tu by bolo na mieste povedať, že sme nemali veľkú podporu španielskeho filmového priemyslu a inštitúcií. Práve naopak. Boli veľmi podozrievaví. Mysleli si, že ak my natočíme takýto drahý film, pre nich zostane primálo. (toto sa objavilo aj v jednej z kritík na Alatristeho. Na nič film a ešte aj zožral peniaze ktoré mohli byť vynaložené na viacero dobrých španielskych filmov. Pozn.: Quido)
VM: Ak by som bol dostal scenár v angličtine, prvá moja reakcia by bola, že ak to chcú robiť, treba to natočiť po španielsky.
APR: Je to veľmi komplikovaný projekt. Bolo veľa jedovatostí z niektorých odvetví španielskeho filmového priemyslu , ktorými sa snažili potopiť tento projekt.
VM: Arturo, to čo hovoríš, skončí tým, že niekoho naštveš.
APR: Veď práve preto to hovorím. A chcem to povedať, kým tu Viggo je pri mne. Všetko sa obrátilo na dobré vďaka tomu, že sa do tohto projektu zapojili Antonio Cardenal a Telecinco a Paolo Vasile. Ale bez akejkoľvek inštitucionálnej podpory. Mali sme veľmi málo podpory a veľa závisti okolo seba. Nikto sa za ten film nepostavil. Taký drahý, s Viggom... Ale Vasile, Cardenal a Tano na tom trvali. A Viggo samozrejme. Bez Vigga by sme to nikdy nedokončili. Viggo mohol točiť akýkoľvek film, najmä po Pánovi prsteňov. Ale zamiloval sa do tohto projektu a podarilo sa ho dokončiť len vďaka nemu.
VM: Je to niečo nové. A veľmi zložité pre predpoklady. Niečo podobné sa stalo aj na Novom Zélande s Pánom prsteňov. Ľudia si potrebujú byť istí, že sa to dá zrealizovať. George Lucas a ostatní hovorili, že Peter Jackson skončí prosiac ich o pomoc, aby to mohol dokončiť. A nestalo sa to. Myslím, že sa z tohto tiež treba len poučiť.
APR: Bolo to možné urobiť, pretože sa tých 20 miliónov eur použilo pred kamerou. Nikto si nič nevzal. To je vlastne dôvod, prečo sa tento typ filmov v Španielsku takmer netočí. Je totiž zvykom, že z 20 miliónov zostane 5 pencí.
VM: Som si istý, že po tomto, začnú robiť aj tento druh filmov.
APR: Odteraz, hurá do toho! Možno že sa to naozaj zmení. Podarilo sa nám dokázať, že s dobrým scenárom, ako bol ten Tanov, vynikajúcimi hercami, s vytrvalosťou, húževnatosťou a neústupnosťou, sa takéto filmy dajú robiť dokonale. A ak sa nerobia, je to preto, lebo to nikto nechce.
XL Semanal: Chcem sa Vás spýtať na ten moment z nakrúcania, ktorý sa vás najviac dotkol.
VM: Nuž, pre mňa to bola posledná noc nakrúcania. Bolo to nádherné. Niečo blízke a dôverné. Prekvapili sme Tana kapelou z arény. Všetci sme sa schovali a spravili sme mu prekvapenie. Vyskočili sme odrazu so všetkými tými zástavami a nosili sme ho na pleciach. Zabávali sme sa. Na konci sme boli jednou milujúcou sa rodinou.
APR: Tento film hovorí o Španielsku, aké bolo, bez slabosti pre dobro alebo zlo. Nejaký blbec by si mohol myslieť, že je to príbeh rozprávaný v štýle "Tericos, Španielsko, impérium", ale to by bolo mylné. Je to búrlivý, špinavý a veľmi tvrdý film a nás samých. V tomto zmysle, videl som nakrúcanie jednej scény, ktorá ma veľmi prekvapila. V bitke pri Rocroi, keď Francúzsko ponúka čestnú kapituláciu Španielom zo Starého Tercio z Cartageny, Viggo vystúpi dopredu a zmierený s osudom povie: "Sme vám veľmi vďační za túto ponuku, ale toto je Španielske Tercio." Až tam som si uvedomil, že tento sukin syn (ukazuje na Vigga) je Španiel. V tom momente je Viggo Mortensen Španielom.
VM: (smeje sa)
APR: Je to tak alebo nie?
VM: Dúfam, že hej. (smeje sa)
XL Semanal: A čo znamená byť Španielom?
VM: Vedieť prehrávať.
APR: (s úsmevom) Čo dokazuje, že je naozaj Španielom. Toto môže povedať iba skutočný Španiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vig Vig | E-mail | Web | 17. prosince 2007 v 23:45 | Reagovat

Zdroj: XL Semanal

Datum: 21.08.2006)

Preklad: Paddy a Quido

Převzato: VW, viggo-mortensen.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama