Březen 2007

Rozhovor - Viggo Mortensen

31. března 2007 v 20:25 | Arwen |  Herci

Reverte versus Viggo

Chcieť týchto dvoch predstaviť len pár vetami je dopredu márny pokus. Aj keď, vidieť ich takto, v priateľskom rozhovore počas fotografovania, celkom tak ako dvaja starí priatelia, keď sa zase stretnú, človek nemôže prestať myslieť nato, že na svete nie je veľa vecí , ktoré by dokázali ľudí spojiť viac, ako zdieľanie postavy. Snáď ešte byť otcom môže byť podobné. A to čím sú si títo dvaja istí, je, že dieťa je úplne v poriadku: veľké, silné, vznešené. Poklad, na ktorý sa dá byť iba pyšný. To je to, o čom vlastne zdieľané rodičovstvo je: že veľmi spája.
Vidiac ich, usmievajúcich sa na seba zoširoka, úprimne, človeku sa stále a znova vracia jedna myšlienka. Jeden z nich, Arturo Peréz-Reverte (Cartagena, 1951), začal jedného dňa s "nebol jedným z najčestnejších mužov, alebo jedným z najpobožnejších, ale bol statočný. Jeho meno bolo Diego Alatriste y Tenorio a kedysi bojoval v starých Tercios vo vojnách s Flanderskom. Keď som ho stretol, živoril v Madride, nechávajúc sa najímať štyrmi maravedís do práce s malou slávou" epickú a románovú ságu vojaka, ktorý sa pretĺkal životom v španielsku XVII. Storočia; druhý, Viggo Mortensen (Manhattan, New York, US, 1958), kvôli dosiahnutiu toho, že od 1. septembra, budeme vidieť jeho tvár, keď si budeme predstavovať kapitána Alatristeho. Práve skončili pózovanie pre poslednú fotografiu. Ak dvaja ľudia zriedkavo zdieľajú jednu postavu, ešte zriedkavejšie zdieľajú jedny šošovky (tie nášho fotografa, ktorý si s nimi práve potriasa rukou s očividným rešpektom). Je čas účtovania. Zdá sa, že účet je plný; ale žiadne mínusy. Začnem s otázkou a hneď odovzdám slovo Ich Výsostiam. Dámy a páni, tu sú: herec a spisovateľ. Začnime. Nestrácajme čas zbytočnými úvodnými rečami.
XL Semanal: Ste spokojní s výsledkom?
Viggo Mortensen: Veľmi. Ale ja som bol spokojný odkedy sme začali s nakrúcaním. Všetko vyzeralo úžasne. Od kostýmov po boje. Ale, nadovšetko, režisérov prístup bol v súlade s tým, čo si napísal, Arturo.
Arturo Peréz-Reverte: (súhlasne prikyvuje.)
XL Semanal: Augustin Díaz Yanes predpovedal "zložité a veľmi ťažké" nakrúcanie. Bolo také?
VM: Ale bola to zároveň aj veľká zábava.
XL Semanal: čo bolo najťažšie?
VM: Ani neviem. Možno v praktických veciach: Najhoršie pre štáb bolo to množstvo cestovania. Nakrúcali sme na veľa miestach. A dostať viac ako 200 ľudí do pohybu... Talamanca del Jarama, El Escorial, Cádiz, Sevilla, Tariffa, Úbeda, Baeza... Aj keď - nebolo by sa to obrátilo na dobré tak, ako sa to nakoniec stalo. Museli sme byť na všetkých tých miestach. Inak by ten výsledok nebol taký dobrý ako je.
APR: Ale okrem typickej zložitosti a tvrdosti nakrúcania, ktorá bola v konečnom dôsledku viac menej rovnaká ako pri iných nakrúcaniach, napriek všetkému sú to všetko veľkí profesionáli, milujem zdôrazňovať spôsob, ktorým Viggo stvárnil Alatristeho. Pretože, musíte si uvedomiť jednu vec: on nie je Španiel. Jednoznačne hovorí plynulo naším jazykom, čo veci určite uľahčilo a je to kultúrny, kultivovaný herec, nie všetci sú takí. Je to sčítaný herec. Ale prišiel ako cudzinec. Takže sme mohli byť svedkami pôsobivého procesu jeho asimilácie do španielskej postavy. To mňa osobne uchvátilo najviac. Pre mňa bolo lekciou sledovať, ako sa z Vigga postupne stával Alatriste. A nielen pred kamerou, ale aj v živote, celý čas, čo pracoval na tomto filme. Ako nadobúdal španielske hodnoty. Ten osud španielskeho vojaka, ktorý nemá nič, len svojich priateľov a svoj meč aby sa pretĺkol. Je úžasné ako vytvoril tú postavu. Od začiatku, ako začnete sledovať film, zistíte, že Viggo nehrá Španiela. Trik ej vtom, že on je Španiel. Viggo bol Španielom počas celého nakrúcania. Nebol si?
VM: (s úsmevom) Myslím, že hej. Aj keď pravdou zase je že som mal veľmi dobrú mapu, dobrú schému v knihách, ktoré si napísal. Okrem toho, scenár ktorý napísal Tano (Augustín Díaz Yanes), mi pri vytváraní tejto postavy tiež veľmi pomohol. Keď som si prvý krát čítal scenár, ešte som nečítal tvoje romány, ale hneď potom som ich prečítal na dúšok. Po prečítaní scenára som prijal Tanovu ponuku na spoluprácu a hneď nasledujúca vec, ktorú som urobil, bola, že som zašiel do kníhkupectva na Gran vía v Madride a kúpil som si všetky knihy o Alatristem a za pár dní som ich "zožral". Alatriste nie je priemerný. Často sa to stane, ak sú ľudia dlho ovládaní, zostanú viac či menej priemernými. Slúžil ako vojak od svojich 13 rokov a až do svojej smrti zostal verný korune, vlajke, a nadovšetko, svojim priateľom.
APR: Nadovšetko svojim priateľom.
VM: Nadovšetko. Aj keď má problémy s autoritou, vždy je na strane svojich ľudí.
APR: Priateľstvo. To je ten pocit, ktorý boli všetci herci okolo Vigga schopní vytvoriť. Fernández, Unax Ugalde, Francesc Garrido, Antonio Dechent..., sú to priatelia, ktorí sa navzájom občas musia zabiť, pretože nemajú inú možnosť, ale nadovšetko, sú priateľmi. Je nutné si uvedomiť, že slovo "zabiť" bolo veľmi dôležité, základové. V tom čase ľudia zabíjali omnoho ľahšie ako dnes. Vražda nebola takým závažným činom, ako je v súčasnosti. Vraždenie bolo každodennosťou. Rád by som zdôraznil, že pre Vigga sa v čase tvorenia jeho postavy staklo základným slovo "toreador - býčí zápasník".
XL Semanal: Ako to?
APR: Bol by som rád, keby vám to vysvetlil sám. Pri jednej príležitosti, keď sme sa my traja, Tano, on a ja zhovárali o Alatristem, povedali sme mu, že toreador je jediná osoba, ktorá si ešte stále zachovala, aj v dnešnom španielskom svete, spôsoby, prístupy, rešpekt k nepriateľovi, k smrti a k životu. Spôsob, ako sa postaví proti býkovi má v sebe veľa zo španielskych vojakov XVII. storočia. A keď že Tanov otec bol toreadorom a on sám je dosť zainteresovaný v prostredí býčích zápasov, povedal som Viggovi, že by bolo dobré to využiť pre Alatristeho.
VM: To je pravda. Povedal som Tanovi, aby ma vzal do arény pre býčie zápasy, aby som si to mohol prezrieť zblízka. Je to otázka učenia sa spôsobov, prístupu. To, čo som videl v toreadoroch, mi veľmi pomohlo pri tvorbe mojej postavy. Stretol som sa s niektorými z nich a rozprávali sme sa o ich práci, aj keď myslím, že sú ako Alatriste a neboli by radi, keby som ich tu menoval. Pomohli nám a vidiac ich povahu, ich rany, fyzické aj psychické, uvedomil som si, že za tou ich vystatovačnosťou a naparovaním, ktoré mnohí zaradia k svojím spôsobom, je strach. Oni všetci sa boja býka. Považoval som to za veľmi zaujímavé. Vidieť ich v aréne mi pomohlo pochopiť mušketierov XVII. storočia. V býčích zápasoch je niečo príšerné, veľmi kruté, niečo nechutné, ale je v nich aj odvaha a krása, jas ktorý sa objavuje v krvi a ohavnosti zabitia býka. Je to nezabudnuteľná a krásna chvíľa, to nemožno poprieť, myslím. A párkrát som ju ako divák zažil. Ja vo filme sú momenty, medzi Alatristem a jeho priateľmi, kedy prebleskne lúč nádeje. Postavy filmu pochádzajú z najrôznejších kútov polostrova. Sú tam Portugalci, Navarrčania, ľudia z Malagy..., ľudia zo všadiaľ, ktorí spolu pracujú. Nie vždy robia to, čo je správne, ale bolo to ich rozhodnutie, táto práca. To bolo tiež zaujímavé a bolo to treba ukázať.
APR: Spoločné záväzky. Všetci na jednej lodi. Je to jednoznačne vidieť v tom filme. A niečo podobné sa udialo počas nakrúcania. Všimol som si to počas prestávok, pri jedle a môžem vás uistiť, že to bol dobrý pocit, ktorý zahŕňal všetkých, nielen hercov. Zdalo sa, akoby sa nejakí spolubojovníci z vojny po ťažkom dni vybrali spolu na pohárik. Správali sa ako vojnoví veteráni. Bol som vo vojne a poznám to.
VM: Aj ja som stretol niekoľko vojakov v mojom veku, ktorí sa počas prvej vojny v Iraku stali seržantmi a teraz sa tam vracajú, mnohí z nich vedia priveľa, vedia že to čo robia, nie je správne, napriek tomu, idú späť. Vracajú sa kvôli svojim priateľom, kamarátom. Ak by sa to , o čom rozpráva tento film, dialo teraz, namiesto Španielska by boli Spojené štáty, a Alatriste by bol vojak námornej pechoty. Ktorého jeho kolegovia volajú kapitánom, aj keď ním vlastne nie je.
APR: (usmievajúc sa) Viggo, Tercios vo Flámsku boli vojakmi námornej pechoty ich času. O tom nemusíš mať najmenšie pochybnosti. Je tu veľmi očividná paralela medzi ich časom a naším časom. Ale nie je to niečo násilne, zámerne vytvorené či už literárne alebo filmovo, je to realita, tak to bolo, je to historická skutočnosť. V skutočnosti, Američania teraz prechádzajú takým istým obdobím vývoja ako my v XVII storočí. A, ako my, padnú. Rovnako ako my.
VM: (usmeje sa)
APR: Ale myslím, že by sme nemali súdiť fakty minulosti očami dnešnej doby. Dnes, keď je bežnou normou aplikovať politickú korektnosť na všetko, zabúdame, že to bola iná doba, veľmi tvrdé obdobie, zložité, násilné, kedy ľudia ťažko bojovali o svoje životy.
VM: Za to sme si užili. Tano bol dobrý vodca, dobrý kapitán. Bol schopný vytvoriť príklad spolunažívania.
APR: Teraz som si spomenul, ako prišiel Bob Anderson, tréner šermu pre tento film, prvá vec, ktorú sa opýtal, bola: "Tak teraz: v tomto filme sa ľudia naozaj zabíjajú, alebo nie?" A Tano mu odpovedal: "Tu, v tomto filme, sa ľudia naozaj navzájom vraždia." A Anderson vykríkol: "Konečne film v ktorom sa ľudia zabíjajú! Už som znudený učením ako robiť malé baletné skoky!" A je tam naozaj reálne vraždenie. Vlastne, je tam scéna, kde Viggo zabije človeka, a ja som mu povedal: "Si vrah. Si sukin syn."
VM: (smeje sa) Arturo, kedy boli prvý krát vydané tvoje knihy o Alastristem? 1995? 1996?
APR: Niekedy vtedy. V jednom z tých dvoch rokov.
VM: Ako boli prijaté, prijali ich ľudia?
APR: Och. Boli prijaté veľmi dobre. Bol to od začiatku borovský úspech, takže som veľmi potešený. Aj keď bola tam istá kritika, ako si spomínam, ktorá už naozaj prekračovala medze tvrdením, že Alatriste bol vrah a že si teda (ten kritik) nie je istý, či je to vhodné čítanie pre jeho syna. Len si to predstav! A teraz ej to povinné čítanie na školách. Ale tá doba bola taká, a bolo to treba povedať takto. Preto si myslím, že pre filmovanie bol prístup Boba Andersona tiež dôležitý.
VM: Úžasný chlapík, tento Bob. Stále na vojnovom chodníku.
APR: Herci sa vďaka nemu na tréningoch potili ako diabli. A urážal ich: "Už by si bol mŕtvy, sukin syn. Stálo to za hovno."
VM: (s veľmi vážnym výrazom) Áno, áno. Veľmi tvrdý.
APR: Úplne ich unavil pri práci. Uštval ich.
VM: (smeje sa) Nútil nás trénovať a trénovať, a naučil nás niekoľko rýchlych a špinavých bojov. Ale začínam mať pocit, že v tomto rozhovore hovoríme priveľa o chlapcoch. Ale v tomto filme sú aj viaceré krásne ženy: Ariadn Gil, Elene Anaya... nezabudnuteľné.
APR: ale tiež sú to energické ženy. Veľmi húževnaté. Nie sú to len úbohé slečinky, ktoré padnú do náručia hrdinu.
VM: (so smiechom) Surové ženy (v angličtine, a zrejme aj v španielčine ide aj o hru slov, bully je aj býčí aj surový, drsný. Pozn.: Quido)
APR: Správne, odhodlané, odvážne ženy, ženy schopné vziať do ruky zbraň.
VM: Vidíš? Vždy skončíme pri tom istom. (smeje sa)
XL Semanal: Tak zmeňme tému. Vráťme sa na začiatok. Od začiatku bolo jasné, že film bude v španielčine. Prečo?
VM: To bola moja podmienka. Inak by nemohol byť nakrútený. Quevedo musí hovoriť španielsky. Bolo by to absurdné, keby Quevedo hovoril anglicky. Ale tu by bolo na mieste povedať, že sme nemali veľkú podporu španielskeho filmového priemyslu a inštitúcií. Práve naopak. Boli veľmi podozrievaví. Mysleli si, že ak my natočíme takýto drahý film, pre nich zostane primálo. (toto sa objavilo aj v jednej z kritík na Alatristeho. Na nič film a ešte aj zožral peniaze ktoré mohli byť vynaložené na viacero dobrých španielskych filmov. Pozn.: Quido)
VM: Ak by som bol dostal scenár v angličtine, prvá moja reakcia by bola, že ak to chcú robiť, treba to natočiť po španielsky.
APR: Je to veľmi komplikovaný projekt. Bolo veľa jedovatostí z niektorých odvetví španielskeho filmového priemyslu , ktorými sa snažili potopiť tento projekt.
VM: Arturo, to čo hovoríš, skončí tým, že niekoho naštveš.
APR: Veď práve preto to hovorím. A chcem to povedať, kým tu Viggo je pri mne. Všetko sa obrátilo na dobré vďaka tomu, že sa do tohto projektu zapojili Antonio Cardenal a Telecinco a Paolo Vasile. Ale bez akejkoľvek inštitucionálnej podpory. Mali sme veľmi málo podpory a veľa závisti okolo seba. Nikto sa za ten film nepostavil. Taký drahý, s Viggom... Ale Vasile, Cardenal a Tano na tom trvali. A Viggo samozrejme. Bez Vigga by sme to nikdy nedokončili. Viggo mohol točiť akýkoľvek film, najmä po Pánovi prsteňov. Ale zamiloval sa do tohto projektu a podarilo sa ho dokončiť len vďaka nemu.
VM: Je to niečo nové. A veľmi zložité pre predpoklady. Niečo podobné sa stalo aj na Novom Zélande s Pánom prsteňov. Ľudia si potrebujú byť istí, že sa to dá zrealizovať. George Lucas a ostatní hovorili, že Peter Jackson skončí prosiac ich o pomoc, aby to mohol dokončiť. A nestalo sa to. Myslím, že sa z tohto tiež treba len poučiť.
APR: Bolo to možné urobiť, pretože sa tých 20 miliónov eur použilo pred kamerou. Nikto si nič nevzal. To je vlastne dôvod, prečo sa tento typ filmov v Španielsku takmer netočí. Je totiž zvykom, že z 20 miliónov zostane 5 pencí.
VM: Som si istý, že po tomto, začnú robiť aj tento druh filmov.
APR: Odteraz, hurá do toho! Možno že sa to naozaj zmení. Podarilo sa nám dokázať, že s dobrým scenárom, ako bol ten Tanov, vynikajúcimi hercami, s vytrvalosťou, húževnatosťou a neústupnosťou, sa takéto filmy dajú robiť dokonale. A ak sa nerobia, je to preto, lebo to nikto nechce.
XL Semanal: Chcem sa Vás spýtať na ten moment z nakrúcania, ktorý sa vás najviac dotkol.
VM: Nuž, pre mňa to bola posledná noc nakrúcania. Bolo to nádherné. Niečo blízke a dôverné. Prekvapili sme Tana kapelou z arény. Všetci sme sa schovali a spravili sme mu prekvapenie. Vyskočili sme odrazu so všetkými tými zástavami a nosili sme ho na pleciach. Zabávali sme sa. Na konci sme boli jednou milujúcou sa rodinou.
APR: Tento film hovorí o Španielsku, aké bolo, bez slabosti pre dobro alebo zlo. Nejaký blbec by si mohol myslieť, že je to príbeh rozprávaný v štýle "Tericos, Španielsko, impérium", ale to by bolo mylné. Je to búrlivý, špinavý a veľmi tvrdý film a nás samých. V tomto zmysle, videl som nakrúcanie jednej scény, ktorá ma veľmi prekvapila. V bitke pri Rocroi, keď Francúzsko ponúka čestnú kapituláciu Španielom zo Starého Tercio z Cartageny, Viggo vystúpi dopredu a zmierený s osudom povie: "Sme vám veľmi vďační za túto ponuku, ale toto je Španielske Tercio." Až tam som si uvedomil, že tento sukin syn (ukazuje na Vigga) je Španiel. V tom momente je Viggo Mortensen Španielom.
VM: (smeje sa)
APR: Je to tak alebo nie?
VM: Dúfam, že hej. (smeje sa)
XL Semanal: A čo znamená byť Španielom?
VM: Vedieť prehrávať.
APR: (s úsmevom) Čo dokazuje, že je naozaj Španielom. Toto môže povedať iba skutočný Španiel.

Rozhovor - John Noble (Denethor)

31. března 2007 v 20:05 | Arwen |  Herci
Otázka: Mohli by ste nám niečo o sebe povedať?
John Noble: Som Austrálsky herec, som ženatý, a mám tri deti. Najstaršia z nich sa volá Sam a je herečka.
Otázka: Čo by ste nám mohli povedať o svojich pripravovaných projektoch?
John Noble: Mám ich rozpracovaných asi päť. Jediné čo som teraz dokončil bola práca pre Sony video hru.
Otázka: Mohli by ste nám povedať niečo o svojom účinkovaní v Pánovy Prsteňov?
John Noble: Najprv som tam bol tri mesiace, keď sa natáčali základné scény, potom som sa vrátil o 18 mesiacov neskôr, aby sme donatáčali scény s dielu Two towers. Je veľmi ťažšieké predstaviť si viac naplňujúci projekt ako Pán Prsteňov. Každý detail bol perfektný, a každý, kto pracoval na príbehu mu bol totálne oddaný.
Otázka: Prečítali ste si knihy pred hraním Denethora, na lepšie pochopenie charakteru? A čo bola pre vás najdôležitejšia časť jeho osobnosti?
John Noble: Ano čítal som. On bol veľmi komplikovaný muž. Videli sme ako jeho úsudok padal, i jeho mentálnu nestálosť. Ale on bol i dobrý muž, a veliteľ, ktorý sa nevedel vyrovnať s udalosťami, ktoré sa diali počas jeho života. Padal, až padol do šialenstva.
Otázka: Čo ste dali svoje charakteru, ktorý ste hrali v Pánovi Prsteňov, popisovanému v knihe? Aké sú rozdiely?
John Noble: Herec väčšinou "vytvára" charakter. Toto je založené na popise, skripte, osobnom štúdiu a skúsenostiach. Ja si myslím že Denethor mohol byť hraný veľa rôznymi spôsobmi.
Otázka: Stal sa vám nejaký kiks, alebo nejaký humorný príbeh, ktorý si pamätáte s natáčania Pána Prsteňov?
John Noble: Ani nie. Všetky scény boli veľmi dramatické. Bol som vtedy veľmi koncentrovaný. Nič zábavné sa nestalo, ale všetko bolo extrémne uspokojujúce.
Redaktor: Ďakujeme vám moc za váš čas!

Nový tieň

31. března 2007 v 9:04 | Arwen |  Tolkien
J. R. R. Tolkien: Nový stín Překlad Laeg Mortemir
Tento příběh začíná za dnů Eldariona, syna Elessara, o kterém má toho historie tolik, co říci. Sto pět let uběhlo od pádu Temné věže. Avšak většina obyvatel Gondoru věnovala příběhům toho času už jen pramalou pozornost, ač ještě bylo těch několik živých, kteří si mohli pamatovat válku o Prsten jako stín na jejich ranném dětství. Jeden z nich byl starý Borlas z Per-arduinu. Právě on byl mladší syn Beregonda, prvního kapitána stráže prince Faramira, který přesídlil z Města do Emyn Arnenu. "Hluboko jsou zalezlé kořeny Zla," řekl Borlas, "a černá míza je v nich silná. Ten strom nikdy neuschne. Nechej muže bojovat tak často, jak jen mohou, a udeří to dřív, než se stačíš otočit. Ba i při Svátku Bojování by měla být sekera pověšená na zdi !" "Díš moudrá slova," řekl Saelon. "soudím tak podle melancholie ve tvém hlasu. Ale co je to všechno všude kolem? Na muže tvého věku jsi velice rozumný a navíc vidíš daleko do kraje. Kde jsi našel místo, kde roste ten temný strom? Snad ne ve tvé vlastní zahradě?" Borlas vzhlédl. Jak uviděl Saelona, napadlo ho náhle, jestli je tenhle mladík, obvykle živý a často i napolovic uštěpačný, si toho myslí víc, než kolik se mu toho jeví ve tváři. Borlas sice nezamýšlel otevřít mu své srdce, ale se svým kamenem na mysli mluvil spíše sám k sobě, než ke svému společníkovi. Saelon mu nevrátil jeho letmý pohled. Zlehka si pobroukával, zatímco si nožem vyráběl vrbovou píšťalku. Dva muži seděli ve stínu blízko příkrého východního břehu Anduiny, která tekla sotva stopu od kopců Arnenu. Byli v Borlasově zahradě a jeho malý čedičový dům bylo možno zahlédnout skrz stromy nad nimi, na západním úbočí kopce. Borlas se nejdřív díval na na řeku a na stromy v jejich červnovém listí, a pak na vzdálené věže města pod žárem pozdního odpoledne. "Ne, ne v mé zahradě," řekl zamyšlen. "Proč jsi potom tak ustaraný?" zeptal se Saelon. "jestli má muž poctivou zahradu se silnými zdmi, pak si tam on, jako kdokoli jiný, může panovat tak, jak je mu libo a pro své vlastní potěšení,"pozastavil se. "tak dlouho, jak v sobě dokáže udržet sílu života." dodal. "a když pak selže, proč se by se dál namáhal? Stejně bude muset svou zahradu jednou nechat ostatním, a oni se budou muset sami podívat po pleveli." Borlas vzdychl, ale neodpověděl. Saelon pokračoval: "Ale jsou samozřejmě někteří, co nebudou spokojeni, a ke konci svého života budou stále svá srdce obtěžovat sousedy, Městem, královstvím, a celým širým světem. Ty jsi jedním z nich, pane Borlasi, a vůbec jsi byl takový, vím to od té doby, co jste mne ještě jako chlapce chytil ve svém sadu. Dokonce ani pak jsi nebyl spokojen s tím, že bys mne nechal o samotě: odradil mne od zkoušení pevnosti tvého plotu. Ne. Byl jsi zarmoucený a hledal jsi, jak mne napravit. Vzal jsti mě tenkrát do tvého domu a mluvil se mnou. Pamatuji si to dobře."Skřetí práce," řekl jste mnohokrát. 'krást ovoce, dobře, předpokládám, že není nic horšího, když chlapci kradou, protože mají hlad, protože se o to jejich otcové příliš nestarají. Ale trhat nezralá jablka, rozbít je nebo odhodit! To je Skřetí práce. Jak jak jste přišli na takovou věc, mladíci?' Pche! Skřetí práce! Byl jsem tenkrát příliš rozzlobený, pane Borlasi, a příliš pyšný, než abych odpověděl, ač to bylo v mém srdci. Říct vám dětskými slovy: "kdyby bylo špatné krást jablko na jídlo, pak je špatné je krást i na hraní. Ale ne horší. Nemluv se mnou o Skřetí práci, nebo ti můžu nějakou ukázat!"
↓↓↓

Ako sa vám páči tento blog?

30. března 2007 v 20:40 | Arwen
Hlasujte v ankete, ci sa vam moj blog paci...

Ktorý člen spoločenstva vám je najsympatickejší?

30. března 2007 v 20:39 | Arwen06
Frodo, Sam, Chicho, Pipin, Aragorn, Legolas, Gimli, Boromir alebo Gandalf? :)

Ktorú postavu máte najradšej?

30. března 2007 v 20:37 | Arwen
Ktora postava z Pana prstenov je vaša naj? :)

Jeden prsteň vládne všetkým

30. března 2007 v 18:45 | Arwen06
Slovenčina:
Tri prstene elfským kráľom vonku pod nebom,
sedem pánom trpaslíkov v sieňach s kameňa,
deväť mužom z ľudí, ktorých osudom je skon,
veľprsteň pre Pána tmy na tróne z plameňa
v Zemi Mordor, kde vládne zlom .
Veľprsteň všetkým velí, jeho ruka krutá,
privolá ich do jedného a v čiernej tme spúta,
v zemi Mordor, kde tieň vládne zlom.
Elfština (Quientština)
Cormar neld' Eldaranin undu telumë,
Otso Casarceruin ondomardeltassen,
Nerte Firyain; firien martinë,
Minë Lónaherun, lónamahalmaryassë,
Mordórev' ardassë yassë lumbor caitar.
Minë corma turien ilyë të,
minë corma tuvien të,
Minë corma tultien ilyë të,
ar morniessë mandien të,
Mordórev' ardassë yassë lumbor caitar.

Zámená

30. března 2007 v 18:37 | Arwen |  Elfština
ja, moje, môj - amin
ty, tvoj - lle
on - ro
jemu, jeho - ho
ona - re
jej - he
ono - ta
my, nám, náš - lye
vy, váš - llie
oni, ony - ron
im, ich - sen

Dni v týždni

30. března 2007 v 18:36 | Arwen06 |  Elfština
PondělíElenya
ÚterýAnarya
StředaIsilya
ČtvrtekAlduya
PátekMenelya
SobotaValanya
NeděleËarenya

Rasy

30. března 2007 v 18:35 | Arwen06 |  Elfština
ElfQuendë, Elda (vznešený elf)
KentaurRoccatan
TrpaslíkCasar, Nauco
SkřítekPicinauco
Půlčík, HobitPerino
PůlelfPerelda
ČlověkAtan
Ork, SkřetOrco

Povolania

30. března 2007 v 18:35 | Arwen06
Sicco (dosl. "krvavý stín")Sercelëo
BardLindo
DruidTaurendil
HraničářTaurohtar
Zloděj (dosl. "ruka stínu")Málëo
VálečníkOhtar
ŠermířMacar
KouzelníkIstar

Svetové strany

30. března 2007 v 18:34 | Arwen06
Mrak smrtiLumbo fírëo
Rozptyl kouzlaWinta lúci
Duševní rozštěpHyanda ósanwëo
Kulový blesk / Ohnivá kouleCorna íta / Nárëa coron
ŠtítTurma

Kúzla

30. března 2007 v 18:34 | Arwen06
Mrak smrtiLumbo fírëo
Rozptyl kouzlaWinta lúci
Duševní rozštěpHyanda ósanwëo
Kulový blesk / Ohnivá kouleCorna íta / Nárëa coron
ŠtítTurma

Negatívne oslovenia

30. března 2007 v 18:33 | Arwen06
Odporný/-á(-í/-é)Saura(-ë)
Zlostný/-á(-í/-é)Aharwa(-ë)
Krevsající (pl.)Sercesusúcala(-ë)
Temný/-á(-í/-é)Morna(-ë)
Prolhaný/-á(-í/-é)Fúrima(-ë)
Nechutný/-á(í/-é)Yelwa(-ë)
Obávaný/-á(-í/-é)Rúcima(-ë)
Zlý/-á(-í/-é)Ulca(-ë)
Strašný/-á(-í/-é)Aica(-ë)
Nepoctivý/-á(-í/-é)Raica(-ë)
Nepřátelský/-á(-ští/-é)Cotya-(ë)
Ledový/-á(-í/-é)Helca(-ë)
Neduživý/-á(-í/é)Engwa(-ë)
Dravý/Zbrklý/-á(-í/-é)Hravan(i)
Můj nepřítel (Mí nepřátelé)Cotumonyar
Starý/-á(-ří/-é)Yárëa(-ië); Yerna(-ë)
Mlčenlivý/-á(-í/-é)Quildima
Trýznitel(-é)Nwalmo(r)
Vzpurný/Neochotný/-á(-í/-é)Avar(i)
Divoký/-á(-cí/-é)Hravan(i)

Kladné oslovenia

30. března 2007 v 18:32 | Arwen06
Starodávný/-á(-í/-é)Yára
Vousatý/-á(-í/-é)Fangarwa
Nepřítel mého nepříteleCotumo cotumonyo
Přítel mého příteleNildo nildonyo
Přítel(Přátelé)Nildo(r)
Malý otec (dospělý trpaslík)Pitya atar
Láska mého životaMelmë cuilenyo
Milovaný/-á(-í/-é)Melda(-ë)
Věrný/-á(-í/-é)Vórima(-ë)
Čestný/-á(-í/-é)Faila(-ë)
Mocný/-á(-í/-é)Meletya(-ë); Taura(-ë)
Můj/Má drahý/-áMeldanya
Můj šampiónAratonya
Můj/Má přítel/-kyněNildanya
Mí přáteléNildinyar
Má paníHerinya
Můj paneHerunya
Čistý/-á(-í/-é)Poica(-ë)
Krátký/-á(-cí/-é)Sinta(-ë)
Velký/-á(-cí/-é)Alta(-ë)
Udatný/Chrabrý/Statečný/-á(-í/-é)Verya(-ë), Canya(-ë)
Jasnovidný/-áTercenya
Moudrý/-á(-ří/-é)Nolda(-ë), Istima(-ë)

spoločenstvo prsteňa

10. března 2007 v 10:49 | Arwen06
Je tento diel váš oblúbený?Čo sa vám na ňom páči a naopak čo nie?Sem mozte písať názory na túto časť.

ostatné obecné frázy

9. března 2007 v 10:47 | Arwen06 |  Elfština
Já nemluvím quenijskyÚquetin quenyanen
Vypil/a příliš mnoho (vína / medoviny)Usúciero/rë úvëa rimbë (limpëo / miruvórëo)
Bylo to mé přáníNés írenya
Až (tady) skončím/-eÍrë telunyë/-mmë (sinomë)
Pojď(-te), jíst a pít na slavnostTula, taranna matiën ar suciën
PříchodTullë
Hodně štěstíHost' alassë
Vem(-te) místoHara sinomë
Podrž mi toMapa sina nin
Jdu do postele (spát)Lelyan' fumien
Já to (ne-)chciLá merenyes
Mám žízeňNányë fauca
Jsem tvým služebníkemNányë lendur
Nemám zájemUmin tira
Našel jsem toUtúvienyes
Mám / Nemám představu (nápad)Haryan / Umin harya noa
Znám tvou (vaší) sílu v bitvěSintanyë tuolya mahtessë
Tvé vlasy září jako zlatoFindesselya cala ve laurë
Pojď se se mnou projít a společně pohlédnout na hvězdyTula yo ni vantien ar eleninnar tirien
Miluji tě (vás)Melinye le
Odlož svůj šat a ulehni na postel!Helta vaimalya ar caita caimanna!
Chci (odpočívat / spát)Merenyë sa (quilin' / fumin')
Uchovávám tvé (vaše) dary ve svém srdciHarminyë annalyar indonyassë
Půjdu prvníLinnuvan' yesta
Přeji si (pro-)mluvitMerenyë sa quetin'
Dal bych si rád nějaké (víno / medovinu)Merenyë (limpë / miruvórë)
UstupujiLavanyë
Když si přeješ(-jete)Írë merelyë
(Je/Byla) to má vůle/mé přáníNés írenya
Pohledný / OšklivýVanima / Úvanima
Můj luk bude zpívat s tvým mečemQuinganya yolinuva macilelyanen
Mé / Tvé, Vaše (potěšení/přání/vůle)Írenya / Írelya
Děkuji ti (vám)Hantanyë len
To nebylo dobréÚmes mára
Bude toho dost (bude to stačit)Faryuvas
Nejlepší skřet je mrtvý skřetAmmára orco ná firin orco
Kosti našich nepřátel se budou lesknout na slunciAxor cotumolmavar ilcuvar anaressë
Porazíme je v bitvěUndulavuvalmet' mahtessë
Vítej, můj příteliMantúlië, nildonya
Vítej(-te) do mého obydlíMantúlië marnyanna
Zklamal(-i) jsi (jste) měQuellelyë ni
Tvoje (Vaše) volbaCilmelya

obecné príkazy

9. března 2007 v 10:37 | Arwen06 |  Elfština
Slyš! Poslouchej!Lasta!
Nedělej to!Ava cárë!
Stůj! Přestaň!Hauta!
Otevři (se)!Panta!
Á! Našel jsem (to)!Yé! Utúvienye(s)!
Chvála!Laita!
Buď(-te) potichu (zticha)Nai quildë
Zůstaneme zdeMaruvalmë sinomë
Pojď(-te) semTula sinomë
Jdi (Jděte)Tula
Pojď(-te), sedni(-něte) si k ohniTula, hara nárenna
Nezabíjej(-te) (to / ho / ji / je)Ava maca (ta / so / së / te)
Neměj strachAva aista
Chraň(-te) jeVarna te
Pronásleduj(-te) (je / to)Roita (te / ta)
Dej(-te) mi toAnta ta nin
Jdi (Jděte) pryčAuta
Zmiz (-te)Heca
Následuj(-te) měHilya inyë
Drž(-te) se toho (za mnou)Himya sina (ni pella)
Spěchej(-te)Alaca
Zabij(-te) (to / ho)Maca (ta / so)
Dávej(-te) pozor!Tira!
Nauč se svá kouzla (zde)Nola lúcilyar (sinome)
Odpočiň(-te) si tadyQuila sinome
Vezmi (Vezměte) si toMapa ta
Řekni(-něte) (mi / nám) ten příběh / tajemství / pověstNyara (nin / men) tana quenta / fólë / nyárë
Jdi prvníLinna yesta

obecné zvolania

9. března 2007 v 10:31 | Arwen06 |  Elfština
Ah! Ach!Ai!
Hle! Sláva!Aiya!
Konečně!Yallumë!
Hle, hory mého domova!Aiya, oronti márinyo!
Den přišel!Utúlie'n aurë!
Hle, lide eldarský a Otcové lidí, den přišel!Aiya Eldalië ar Atanatári, utúlie'n aurë!
Noc míjí!Auta i lómë!
Den zas přijde!Aurë entuluva!
Při moři a hvězdách!Ëares' ar elenis'!
áááá! (Hle!)Yé!
Ano!Tancavë!
Ne!Lau!
Děkuji! Díky!Hanta!
Děkuji mnohokrát!Hanta rimbevë!
Je to past!Ta ná neuma!
Podívej(-te)!Ela!
Teď!Sí!
Ó!A!
Jdi (Jděte) pro to!Linna ten ta!
Zastav(-te) (to)!Tapa (ta)!
To bolí!Ta naiya!
Nechť letní paprsky slunce ozáří břehy a plážeNai árë laireo caltuva falassinnar

obecné otázky

9. března 2007 v 10:29 | Arwen06 |  Elfština
Už jsi (jste) skončil(-i)? Máš(-te) hotovo?Tellelyë?
Stojíš o (pití / jídlo)?Merelyë (suxë / apsa)?
Stojíš o trochu (vína / medoviny)?Merelyë (limpë / miruvórë)?
Zakouzlíš na mě (posílení)?Istalyë ninna (oturalë)?
Rozumíš(-íte) / Rozumějí mi?Hanyalyë / Hanyantë nin?
Znám tě (vás)?Sintanyë tye?
Slibuješ(-jete)?Vestalyë?
Mluvíš elfsky?Quetilyë Eldalambenen?
Chceš tancovat?Merelyë liltien?
Ustupuješ(-jete)?Lávalyë?
Jak se ti vede (dnes)?Manen cáralyë (sírë)?
Jak dlouho?Manen andave?
Jak?Manen?
Dlouhá cesta?Anda tië?
Půjdeme (na lov)?Leluvalmë raimenna?
Jak se jmenuješ? / Jaké je tvé jméno?Manen estalyë? / Ma ná esselya?
Co děláš?Ma tánalyë?
Co jsi říkal?Ma quentelyë?
Co (za to) chceš?Ma merelyë (ten ta)?
Co jsi dělal?Ma tannelyë?
Co je to?Ma ná ta? / Mana ta?
Co je tohle?Ma ná sinat?
Co?Ma?
Kdy odcházíme/odcházíš(-te)?Malúmë autalyë?
Kdy?Malúmë?
Odkud jsi (jste)?Mallo nályë?
Kde jsi/jste (byl/-i)?Massë nályë (nélyë)?
Kam jdeme / jdeš(-te)?Manna vantalmë / vantalyë?
Kam půjdeme / půjdeš(-te)?Manna vantuvalmë / vantuvalyë?
Kde se setkáme?Massë omentuvalmë? (omentuvalvë - 2 lidé)
Odkud to přišlo?Mallo túles?
Kde je sraz?Massë ná omentië?
Kde?Massë?
Který?Ma?
Kdo je vůdce?Man ná ingwë?
Co to (je / bylo)?Ma (ná / né) ta?
Kdo?Man?